Po vyhlásení samostatnosti 28. októbra 1918 sa v Prahe začal rýchly a často improvizovaný proces budovania ozbrojených síl nového štátu. Na Žofín sa zvážali zbrane z rôznych častí mesta a postupne nimi vyzbrojovali dobrovoľníkov, ktorí prichádzali brániť vznikajúcu republiku.
Medzi nimi sa objavila aj neobvyklá jednotka – setnina námorníkov, ktorá sa počas jediného dňa rozrástla takmer na sto mužov. Hoci Československo bolo vnútrozemským štátom, išlo o skúsených vojakov bývalého rakúsko-uhorského námorníctva. V čase, keď sa československé légie z Ruska, Francúzska a Talianska ešte len vracali domov, predstavovali títo muži jednu z mála disciplinovaných a dobre vycvičených jednotiek, ktoré mal nový štát k dispozícii.
Pre nedostatok vojakov boli námorníci nasadzovaní ako elitná pechota. Do bojov proti maďarským jednotkám vyrážali vo svojich typických námorníckych uniformách, čo na protivníkov pôsobilo nielen nezvyčajne, ale aj psychologicky.
V decembri 1918 napríklad II. námornícka rota v bitke pri Majcechovej úplne zničila útočiaci oddiel maďarských husárov. O niekoľko mesiacov neskôr, v máji 1919, sa námorníci významne podieľali aj na obrane Komárna, jedného z kľúčových strategických bodov na Dunaji. V noci na 1. mája využilo maďarské delostrelectvo hustú hmlu a začalo ostreľovať československé pozície. Pod krytím tejto paľby sa maďarským jednotkám podarilo prepraviť cez Dunaj svoje oddiely. Následne zaútočili na stráž pri železničnom moste. Hliadka čelila výraznej presile a bola po krátkom boji premôžená, čo umožnilo maďarským vojakom postupovať smerom ku Komárnu.
Pri železničnej stanici však narazili na odpor československých jednotiek, ktoré sa aj napriek početnej nevýhode pustili do obrany. Major Basl preto požiadal o posily z časti legionárskeho 34. streleckého pluku, ktorý sa nachádzal v Nových Zámkoch. Tieto jednotky dorazili ešte v skorých ranných hodinách.
O šiestej ráno Basl nariadil protiútok. Československým vojakom sa podarilo zatlačiť väčšinu maďarských oddielov späť a prinútiť ich k ústupu. Tento úspech výrazne povzbudil morálku československých jednotiek na Slovensku. Naopak, v maďarskom velení vyvolala neúspešná operácia značné rozhorčenie a napätie. Práve títo muži sa napokon stali základom československého vojnového loďstva na Dunaji – kapitoly našich dejín, o ktorej sa dnes hovorí len zriedka.
